Chlieb je viac než len pokrm. Je symbolom domova, spomienkou na detstvo a zároveň výsledkom tisícročí skúseností, ktoré ľudia odovzdávali z generácie na generáciu. V každom bochníku sa ukrýva príbeh – o zrnku, ktoré padlo do zeme, o rukách, ktoré ho zožali, aj o trpezlivosti, ktorá premieňa múku na voňavý, zlatistý chlieb.
Od zrna po múku
Cesta chleba začína na poli. Pšeničné či ražné klasy sa v letnom slnku ukladajú do zlatistých vĺn a po žatve prechádzajú procesom čistenia, mletia a preosievania. Kvalita múky rozhoduje o tom, či bude chlieb nadýchaný, hutný alebo jemne kyslastý. Každé zrnko si zachováva kúsok energie z pôdy, vody a slnka, ktorá sa neskôr prenesie do bochníka.
Vzácny kvások a droždie
Dušou chleba je kvások. Je to živá kultúra z múky a vody, v ktorej sa prirodzene rozmnožujú baktérie mliečneho kvasenia a kvasinky. Tento „malý zázrak“ premieňa jednoduché cesto na voňavý, chutný a zdravší chlieb. Na rozdiel od droždia, kvások pracuje pomalšie, no výsledok je neporovnateľný –práve kvások dokáže premeniť múku na bochník s charakterom. Chlieb je nadýchaný, má jedinečnú chuť a dlhšie vydrží čerstvý.
Cesto – práca rúk a ticho čakania
Hnetenie je spojenie medzi človekom a cestom. Každý pohyb rúk vtláča do budúceho chleba rytmus a silu. Cesto potom potrebuje odpočinok – čas, aby sa napilo vzduchu, nadýchalo a rástlo. V tichu zrenia a kysnutia sa rodí jeho štruktúra, pružnosť a ľahkosť.
Pečenie – plameň, ktorý dáva život
Keď bochník vstúpi do pece, nastáva premena. Z obyčajného cesta sa pod vplyvom ohňa stáva chlieb – so zlatou kôrkou a jemnou, voňavou striedkou. Ten okamih, keď sa kuchyňou šíri nezameniteľná vôňa, je pre mnohých návratom k tradícii a pocitu istoty.
